gasherbrumy 2018

Tohtoročná sezóna v prenádhernom závere ľadovca Baltoro pod masívom Gasherbrumov bola z pohľadu účasti mimoriadne pestrá a zaujímavá. Stretlo sa tu niekoľko starých známych – Cala Cimenti – taliansky kamarát z Pamíru a Snežný leopard, susedská top úderka z Poľska – Adam Bieleczki s Jacekom Czechom, nemenej známy Andrzej Bargiel so svojim tímom, Felix Berg, kazašká mašina Boris, David Göttler, chamonixký tím Yanick Graziani, Helias Millerioux a Masha Gordon, talianske armádne družstvo, iránci, španieli, rakúšania, nemci, ukrajinci – všetko malé športové tímy, takže tento rok sa to zaobišlo bez klasických komerčných expedícií s umelým kyslíkom a kilometrami fixných lán. 

Do našeho mikrobasecampu pribudla riadením osudu malá peruánska posila – Flor.Počasie sa prvé tri týždne do priazne príliš nevlichotilo, v podstate doslova nonstop snežilo. Pôsobenie na kopci a aklimatizácia sa obmedzila na pohyb po nekonečnom a veľmi zradnom ľadovci do Campu 1 (C1), ktorý je spoločným prvým táborom pre všetky Gasherbrumy (I-VII). Tento bod na gasherbrumskom plató vo výške 5900 mnm sme dosiahli na tretí push, po vynáške stanu a zásob do 5500 m a 5800m. Tu vo výške 100 m pod C1 sme kvôli veľkému objemu nového snehu prišli o stan, takže sme v C1 postavili stan určený do vyšších táborov, strávili dve aklimatizačné noci a zostúpili na rest do BC. Zostávalo čakať na lepšie počasie, a stabilizáciu bezpečnostnej situácie.Po zlepšení počasia 5. 7. nastal všeobecný presun národov smerom k C1 s vidinou prerazenia cesty do C2 na oboch osemtisícových Gasherbrumoch – I a II. Po dvoch dňoch stabilizácie lavínovej situácie na však opäť začalo masívne snežiť a tak nasledoval kolektívny návrat do basecampu a do bodu 0. 

Tomáš Rigoci opúšťa expedíciu kvôli pracovným povinnostiam.Ďalšie zlepšenie počasia nastalo 9.7. Ako prvý otvoril cestu do C2 na Gasherbrume II francúzsky tím – Yannick Graziani, Helias Millerioux a Masha Gordon – voľným prelezom veľmi strmých a nestabilných snehových hrebeňov a nepríjemných traverzov. Málokomu v C1 sa chcelo pustiť za nimi, hlavne kvôli obavám z ďalšieho sneženia a následnej nestabilite snehu a veľmi pofidérnej možnosti istenia a zlanenia v ceste.V tejto chvíli Majko Tandler zahlási vážne problémy s chrbtom a tým pádom preňho lezenie na expedícii končí a z tímu zostávam sám. Liezť sólo v týchto podmienkach na Gasherbrum II sa mi zdá byť príliš veľké riziko.

Vďaka pokročilej sezóne a nutnosti aklimatizácie nad 6000 m padá voľba na technicky jednoduchšiu a bezpečnejšiu cestu do C2 na susedný Gasherbrum I vo výške 6500 mnm. Tu strávim dve noci. Maďarská dvojica Daniel a Szilard s nemcom Luisom Stitzingerom fixujú spodnú časť nebezpečného Japonského kuloáru v strmej stene vedúcej k C3 vo výške 7200 m. Štvrtý deň zostupujeme nekonečným ľadovcom naspäť do BC na niekoľkodňový rest.

Po aklimatizácii na 6500 m a začínajúcej časovej tiesni zostáva v podstate čas na jediný pokus o vrchol – voľba padá opäť na Gasherbrum I a to hlavne kvôli relatívne bezpečnejšej výstupovej ceste a množstvu snehu vo vrcholových partiách Gasherbrumu II. Taktiež odradzujú neúspešné pokusy o vrchol Gasherbrumu II. (klasická cesta tento rok nemá výstup) Team pre pokus o vrchol Gasherbrumu I je voľne a nesúrodo zložený, nezohraný, vačšinou sa ani navzájom nepoznáme. Ja, peruánka Flor, dvaja taliani, dvaja maďari, nemec, iránčan. Stretávame sa všetci 16. júla v C2. Ráno vyrážame do Japonského kuloáru smerom k C 3 vo výške okolo 7200 m, odkiaľ sme ďalšiu noc plánovali ‘summit push’. Predpoveď počasia hlási prichadzajúci front nízkeho tlaku a koniec dobrého počasia. 

Zo samotného kuloáru veľmi skoro odbáčame vľavo do steny. Je to strmá, veľká potvora tvorená voľne položenými uvoľnenými kameňmi, z čoho mám okamžite nedobrý pocit. Leziem ako posledný v strmom skalno – ľadovom komíne keď zhora príde pozdrav – veľká kamenná lavína strhnutá neopatrným lezcom nadomnou. Ostáva sekunda – zbaliť sa, zohnúť hlavu a čakať čo príde. A prišlo. Prilba rozbitá, z hlavy tečie krv, kombinéza na viacerých miestach roztrhaná. Niečo vo mne mi hovorí: Máš jeden pokus, mohlo to byť horšie, pekne sa otras a lez ďalej. Dobre, hybaj, pome. Leziem ešte asi hodinu, ale v hlave guláš, pohyby neisté. Nie je mi do skoku. Prichádza sneženie, hmla. Dochádza mi, že prísť do 7200 m a následne pokusovať vrchol nad 8000 m s dierou v hlave, zrejme s otrasom mozgu za prichádzajúcej búrky je nezmysel. Neviem čo s hlavou je, ak sa čokoľvek skomplikuje, nikto ma z kopca dole nedostane. Zrazu je všetko jasné a rozhodnuté. Vymieňam jumar za osmu a začínam opatrtne zlaňovať stenou. Večer sa dosúkam po ďalších 7 hodinách do C1 a padám v mraku peria zo zničenej kombinézy do spacáku. 

Ráno prekľučkujem trhliny a s trochou šťastia som na obed v basecampe. Na ďalší pokus neostáva čas a ani predpoveď počasia nie je optimistická. Lúčime sa s Gasherbrumami, balíme basecamp a vyrážame na štvordenný trek prenádherným údolím Baltoro do Askoli. Sezóna bola skutočne neprajná z pohľadu podmienok a počasia. Jediným úspešným v sezóne z množstva prítomných top alpinistov bol Adam Bielecki a Felix Berg na Gasherbrume II, kde za krátkeho okna krásneho počasia preliezli z C4 variant v juhozápadnej stene. Žiadne ďalšie pokusy úspešné neboli, a to ani na G4 a G7, ktorý doteraz nemá výstup. Nič však neľutujem. 

Zažili sme perfektnú expedíciu plnú kamarátov, nádejí i sklamaní, roboty na kopci, krásneho lezenia a úchvatných hôr. Videli jeden z najkrajších kútov sveta a spoznali parádnych ľudí. Toto sa predsa nedá nazvať sklamaním ani neúspechom. Merať toľko zážitkov, šťastia a krásy iba stanutím na vrchole je skutočne mierne povedané zavádzajúce.