Manaslu 2014


Pre moje ďalšie plány v Pamíre sa mi nepodarilo nájsť spolulezca, takže sa na jeseň pripájam k českej partii v celkovom počte 5 ks na himalájsku osemtisícovku Manaslu. Z partie poznám najmä Tomáša Haničinca s ktorým sme liezli v Pamíre a v Alpách.

Akcia je low low budget, okrem lezeckého vybavenia a oblečenia mám iba jeden útočný stan a jeden spacák. Máme prenajatý staručký spoločenský stan, kde sedíme na kameňoch, klepeme kosu a užívame nekonečné vlhko. Varíme si sami z málo chutného jedla nakúpeného v samoške v Káthmandú. 

Stan a spacák vláčim so sebou po kopci hore dolu. Na kopci je pomerne rušno, aj keď postup brzdí počasie. Nepostupujeme koordinovane, každý podľa svojich síl, uváženia a zdravotného stavu, čo v praxi znamená každý sám. Po počiatočných problémoch s počasím sa prebíjam do C2. Po dvoch nociach strávených v C2 (6500m) sa vyberám dole do dediny na krátky rest a po predpoveď počasia. Následne sa s dobrou predpoveďou a plný optimizmu vraciam do BC a druhé ráno opäť hore na kopec.

Po prelezení ľadopádu vchádzam do C3 v severnom sedle (cca 7000m) za hmly a hustého sneženia. Forecast sucks. Po prebdedej noci, kedy som držal stan vo víchrici a za vlastného smiechu pozoroval elektrické výboje vo vnútri stanu svitlo zamračené ráno s vyše metrom nového snehu. Na Manaslu jednoznačný povel k ústupu z kopca. V C3 nechávam stan pre partiu, ktorý už v živote neuvidím. Možno šerpovia, možno ho sfúklo. Alebo obeť bohu hory Kambungovi. Nemalou zábavou bolo hľadanie spiatočnej cesty do ľadopádu a fixu pod metrom snehu s rakúskym chlapcom s edémom mozgu. Nakoniec všetko dopre dopadlo a schádzame štastne do BC. Počasie nevyzerá na ďalšie okno a môj čas do odletu sa kráti, takže ukončujem expedíciu a vraciam sa s rakúskymi a ruskými kamarátmi naspať do Káthmandú.