Gasherbrum 2018


Tohtoročná sezóna v prenádhernom závere ľadovca Baltoro pod masívom Gasherbrumov bola z pohľadu účasti mimoriadne pestrá a zaujímavá. Stretlo sa tu niekoľko starých známych – Cala Cimenti – taliansky kamarát z Pamíru a Snežný leopard, susedská top úderka z Poľska – Adam Bieleczki s Jacekom Czechom, nemenej známy Andrzej Bargiel so svojim tímom, Felix Berg, kazašká mašina Boris, David Göttler, chamonixký tím Yanick Graziani, Helias Millerioux a Masha Gordon, talianske armádne družstvo, iránci, španieli, rakúšania, nemci, ukrajinci – všetko malé športové tímy, takže tento rok sa to zaobišlo bez klasických komerčných expedícií s umelým kyslíkom a kilometrami fixných lán. Do našeho mikrobasecampu pribudla riadením osudu malá peruánska posila – Flor.

Počasie sa prvé tri týždne do priazne príliš nevlichotilo, v podstate doslova nonstop snežilo. Pôsobenie na kopci a aklimatizácia sa obmedzila na pohyb po nekonečnom a veľmi zradnom ľadovci do Campu 1 (C1), ktorý je spoločným prvým táborom pre všetky Gasherbrumy (I-VII). Tento bod na gasherbrumskom plató vo výške 5900 mnm sme dosiahli na tretí push, po vynáške stanu a zásob do 5500 m a 5800m. Tu vo výške 100 m pod C1 sme kvôli veľkému objemu nového snehu prišli o stan, takže sme v C1 postavili stan určený do vyšších táborov, strávili dve aklimatizačné noci a zostúpili na rest do BC. Zostávalo čakať na lepšie počasie, a stabilizáciu bezpečnostnej situácie.

Po zlepšení počasia 5. 7. nastal všeobecný presun národov smerom k C1 s vidinou prerazenia cesty do C2 na oboch osemtisícových Gasherbrumoch – I a II. Po dvoch dňoch stabilizácie lavínovej situácie na však opäť začalo masívne snežiť a tak nasledoval kolektívny návrat do basecampu a do bodu 0. Tomáš Rigoci opúšťa expedíciu kvôli pracovným povinnostiam.

Ďalšie zlepšenie počasia nastalo 9.7. Ako prvý otvoril cestu do C2 na Gasherbrume II francúzsky tím – Yannick Graziani, Helias Millerioux a Masha Gordon – voľným prelezom veľmi strmých a nestabilných snehových hrebeňov a nepríjemných traverzov. Málokomu v C1 sa chcelo pustiť za nimi, hlavne kvôli obavám z ďalšieho sneženia a následnej nestabilite snehu a veľmi pofidérnej možnosti istenia a zlanenia v ceste.

V tejto chvíli Majko Tandler zahlási vážne problémy s chrbtom a tým pádom preňho lezenie na expedícii končí a z tímu zostávam sám. Liezť sólo v týchto podmienkach na Gasherbrum II sa mi zdá byť príliš veľké riziko.
Vďaka pokročilej sezóne a nutnosti aklimatizácie nad 6000 m padá voľba na technicky jednoduchšiu a bezpečnejšiu cestu do C2 na susedný Gasherbrum I vo výške 6500 mnm. Tu strávim dve noci. Maďarská dvojica Daniel a Szilard s nemcom Luisom Stitzingerom fixujú spodnú časť nebezpečného Japonského kuloáru v strmej stene vedúcej k C3 vo výške 7200 m. Štvrtý deň zostupujeme nekonečným ľadovcom naspäť do BC na niekoľkodňový rest.

Po aklimatizácii na 6500 m a začínajúcej časovej tiesni zostáva v podstate čas na jediný pokus o vrchol – voľba padá opäť na Gasherbrum I a to hlavne kvôli relatívne bezpečnejšej výstupovej ceste a množstvu snehu vo vrcholových partiách Gasherbrumu II. Taktiež odradzujú neúspešné pokusy o vrchol Gasherbrumu II. (klasická cesta tento rok nemá výstup)

Team pre pokus o vrchol Gasherbrumu I je voľne a nesúrodo zložený, nezohraný, vačšinou sa ani navzájom nepoznáme. Ja, peruánka Flor, dvaja taliani, dvaja maďari, nemec, iránčan. Stretávame sa všetci 16. júla v C2. Ráno vyrážame do Japonského kuloáru smerom k C 3 vo výške okolo 7200 m, odkiaľ sme ďalšiu noc plánovali ‘summit push’. Predpoveď počasia hlási prichadzajúci front nízkeho tlaku a koniec dobrého počasia. Zo samotného kuloáru veľmi skoro odbáčame vľavo do steny. Je to strmá, veľká potvora tvorená voľne položenými uvoľnenými kameňmi, z čoho mám okamžite nedobrý pocit. Leziem ako posledný v strmom skalno – ľadovom komíne keď zhora príde pozdrav – veľká kamenná lavína strhnutá neopatrným lezcom nadomnou. Ostáva sekunda – zbaliť sa, zohnúť hlavu a čakať čo príde. A prišlo. Prilba rozbitá, z hlavy tečie krv, kombinéza na viacerých miestach roztrhaná. Niečo vo mne mi hovorí: Máš jeden pokus, mohlo to byť horšie, pekne sa otras a lez ďalej. Dobre, hybaj, pome. Leziem ešte asi hodinu, ale v hlave guláš, pohyby neisté. Nie je mi do skoku. Prichádza sneženie, hmla.

Dochádza mi, že prísť do 7200 m a následne pokusovať vrchol nad 8000 m s dierou v hlave, zrejme s otrasom mozgu za prichádzajúcej búrky je nezmysel. Neviem čo s hlavou je, ak sa čokoľvek skomplikuje, nikto ma z kopca dole nedostane. Zrazu je všetko jasné a rozhodnuté. Vymieňam jumar za osmu a začínam opatrtne zlaňovať stenou. Večer sa dosúkam po ďalších 7 hodinách do C1 a padám v mraku peria zo zničenej kombinézy do spacáku. Ráno prekľučkujem trhliny a s trochou šťastia som na obed v basecampe.

Na ďalší pokus neostáva čas a ani predpoveď počasia nie je optimistická. Lúčime sa s Gasherbrumami, balíme basecamp a vyrážame na štvordenný trek prenádherným údolím Baltoro do Askoli. Sezóna bola skutočne neprajná z pohľadu podmienok a počasia. Jediným úspešným v sezóne z množstva prítomných top alpinistov bol Adam Bielecki a Felix Berg na Gasherbrume II, kde za krásneho počasia preliezli z C4 variant v juhozápadnej stene. Žiadne ďalšie pokusy úspešné neboli, a to ani na G4 a G7, ktorý doteraz nemá výstup. Nič však neľutujem. Zažili sme perfektnú expedíciu plnú kamarátov, nádejí i sklamaní, roboty na kopci, krásneho lezenia a úchvatných hôr. Videli jeden z najkrajších kútov sveta a spoznali parádnych ľudí. Toto sa predsa nedá nazvať sklamaním ani neúspechom. Merať toľko zážitkov, šťastia a krásy iba stanutím na vrchole je skutočne mierne povedané zavádzajúce…

xpedícia Broad Peak 2019 preletela ako Slovenská strela cez Brodské. Bola netradičná hlavne dvomi vecami – za prvé tým, že som do Pakistanu vyrazil tento rok sám, ako člen medzinárodnej expedície, za druhé bola výminočná netradične dlhým obdobím dobrého počasia. Zrejme ako náhrada minuloročného mesačného sneženia na Gasherbrumoch vo vedľajšom údolí. inshallah.

Írečitá slovenčina sa tento rok v našom malom basecampe (mnou) neočakávane vymenila za nie úplne ideálnu španielčinu prekladanú taliančinou. porca miseria. To však na druhej strane úspešne motivovalo využívať skvelé počasie a preletieť aklimatizáciou na tomto krásnom kopci bleskovým tempom. Skúsenosť je totiž neúprosná – takéto počasie nikdy netrvá dlho.

S minimálnym oddychom som absolvoval tri aklimatizačné výstupy do výškových táborov, a už po dvoch týždnoch po príchode do basecampu strávil noc v poslednom výškovom tábore C3, ktorý sa nachádzal vo výške necelých 7000 metrov.

Týmto činom ostávalo oddýchnuť v basecampe a počkať na predpoveď počasia, ktorá by naďalej potvrdila podozrivo pokračujúce dobré počasie. Táto sa potvrdila možno až príliš skoro, a tak už deň a pol po mojom zostupe z C3 neostávalo iné, než vyraziť opať do výšok na pokus o vrchol.

Vyrážali sme v počte 5 ks – Ja, Mário (IT), Flor (Peru), Valério (IT) a Aleix (Katalan). Nikto z nás nepoužíval nad základný tábor umelý kyslík, ani pomoc výškových nosičov s výnimkou Valéria (63 rokov), ktorý výškového nosiča mal.

Druhý deň večer po štarte zo základného tábora sme trávili noc už v C3 (7000m) so zámyslom vyraziť okolo 21.00 smerom k vrcholu. Plány nám prekazil silný vietor, takže neostávalo iné, než ‘summit push’ presunúť na ďalšiu noc, ktorá začala nepomerne kľudnejšie a už o 21.00 som vyrážal zo stanu smerom k posledným partiám hory.

Summit push, alebo ak chcete vrcholový deň na Broad Peaku je mimoriadne dlhý a náročný aj na pomery nad 8000 metrov, mne trval 24 hodín nonstop. V noci predsa len prišiel veľmi nepríjemný vietor, ktorý spomaľoval postup, znižoval pocitovú teplotu na extrémne hodnoty a zvyšoval riziko omrzlín. Napriek tomu sme boli druhý deň okolo 12 obeda v sedle medzi Rocky summit (8035) a Broad Peak Central (8011). Hlavný vrchol (8051) bol zdanlivo na dosah ruky a zostávalo preliezť záverečné metre.

Môj výstup nakoniec skončil mentálnou dezorientáciou na mieste zvanom Rocky summit (8035 m, jeden z vrcholov Broad Peaku), cca 300m horizontálne a 16 metrov vertikálne od hlavného vrcholu. Rádovo v minútach sa moja dovtedy výborná koncentrácia na vrchol zmenila v úplné trosky. Netušil som poriadne kde som, čo som, ani prečo som tam. Našťastie, pud sebezáchovy stále fungoval, a zostup napriek stratenej mačke skončil štastne za súmraku v C3.

Bolo to opäť veľké a krásne doprodružstvo v jednej z najkrajších horských oblastí sveta. Pokúsil som sa zo seba dostať čo najviac, užiť si krásne lezenie, a na koci dňa s výsledkom nie som nespokojný, napriek pár chýbajúcim metrom na hlavný vrchol. Som opäť trošku bohatší a hlavne zdravý a štastný doma. Nie všetci tento summit push skončili zdraví a bez následkov.